Z Londýna do Wu-chanu. Časť prvá.

Autor: Barbora Bukovská | 24.3.2020 o 21:59 | (upravené 27.3.2020 o 13:14) Karma článku: 5,48 | Prečítané:  1087x

Pár postrehov o tom, ako sa žije v Londýne v čase koronavírusovej pandémie, vďaka experimentujúcej britskej vláde, médiám a neviditeľnej ruke trhu.

V posledných dňoch v slovenských médiách v správach z Veľkej Británie vystriedal estrádu Brexit dosť svojrázny a neortodoxný prístup britskej vlády k epidémií koronavírusu. 

Celá maškaráda začala tým, že sa britská vláda – namiesto epidemiológov a imunológov – nechala inšpirovať radami behaviorálnych psychológov pod vedením poradcu premiéra, Dominica Cummingsa. Tento - podľa niektorých komentátorov nebezpečný psychopat - sa preslávil organizáciou úspešnej a populárnej kampane za odchod Veľkej Británie z Európskej únie. Na ich podnety vláda obyvateľstvu doporučila, aby sa buď pripravilo na smrť alebo si na koronavírus vypestovalo skupinovú imunitu. Kádre z tzv Pošťuchovacej jednotky v Downing Street číslo 10 (anglicky „nudge unit“) za pomoci počítačových projekcií prišli k záveru, že britské obyvateľstvo nikto k žiadnym obmedzeniam bežného života neprinúti. Ani dobrovoľne ani pod hrozbou násilia. Takže akékoľvek plošné opatrenia, ako napríklad zákazy športových a kultúrnych podujatí alebo zatvorenie škôl, by boli zbytočné. Obyvateľstvo teda naďalej veselo chodilo na futbal, do barov, divadiel a na koncerty, ale popri tom sa správalo ako saranča všežravé a podnikalo plošné nálety na kompletné potravinové zásoby. Do 24 hodín potom v obchodoch nezostalo okrem žrádla pre mačky a psov nič. Diali sa scény, ktoré sme my nezažili ani v dobe najhlbšieho boľševika. 

Liberálne médiá, ako napríklad The Guardian, ktoré len pred pár mesiacmi takéto správanie hromadne podporovali a vyzdvihovali ako rozumnú a celkom praktickú prípravu na tvrdý Brexit, by teraz každého chudáka s balíkom toaletného papiera najradšej ukameňovali. Pre zmenu na plebs apelujú, aby sa láskavo ovládali a vládu žiadajú, aby obchodom nariadila, nech nejaký ten karfiol a cibuľu nechajú pre vyčerpaný zdravotnícky personál. Než sa vláda stihne zobudiť, z vlastnej iniciatívy zareagovali obchodné reťazce. Pre pracovníkov NHS (národnej zdravotníckej služby) trhovo vyhradili čas na nákupy od pol ôsmej do ôsme ráno. Až na to, že pre dôchodcov sú nákupy vyhradené v čase od siedmej do deviate. To asi, aby sa tieto dve skupiny, jedna potenciálne infikovaná a druhá infekcii vysoko náchylná, stihli za tú pol hodinku premiešať a skupinovú imunitu si dokonale posilniť.

Z kritiky koronavírovej nákupnej horúčky The Guardian a jemu podobní vynechali len tú časť londýnskej smotánky, ktorá za účelom karantény rýchlo odcestovala do svojich letných a víkendových príbytkov. Kto chatu alebo chalupu nemá, zobral aspoň karavan či stan a kempy cez víkend praskali vo švíkoch. Síce domácim všetko v obchodoch vyžrali a s najväčšou pravdepodobnosťou im tam aj dovliekli koronavírus, ale narastajúca nenávisť vidieku k londýnskym lufťákom je údajne neopodstatnená. Podnikatelia v prímorských letoviskách si tiež radosťou dmú ruky, lebo ďalšia časť britskej populácie si pandémiu pomýlila s predĺženým víkendom a vyrazila za odpočinkom k moru.

Práca z domu je i v Londýne normou, ale ani to neohroziteľné londýnske obyvateľstvo neodradilo od vynaliezavosti. Napríklad naši susedia v niekoľko poschodovom činžiaku v piatok začali kompletne renovovať byt. Veď sa karanténa musí nejako zmysluplne využiť. A tým, čo zbíjačky od deviatej do piatej trochu vadia, vysvetlili, že pojem “práca z domu” nemáme brať doslovne. Môžeme ju predsa praktikovať z knižnice alebo kaviarne.

Zatiaľ, čo celé Slovensko šije rúška rýchlejším tempom než všetky bangladéšske sweat-shopy dokopy, v Londýne sú tieto stále považované za dosť výstredné módne doplnky. Len občas možno zahliadnuť niekoho s pekným respirátorom typu FFP3, ale to je skôr čosi ako luxusná dizajnová kabelka. Aj včera som dva típky s FFP3 respirátormi stretla. Mali ich zrolované dole na krku, stáli pred krčmou a respirátor im prekážal pri pokece a cigareteke v puse. NHS zatiaľ všetky respirátori, rúška a ochranné prostriedky beznádejne minulo. Väčšina obvodných lekárov a stomatológov preto radšej ordinácie zatvorila a ordinujú cez Skype či Zoom. Už sa teším, ako si budem tento týždeň podľa ich inštrukcií meniť plombu.

Testy na koronavirus NHS obmedzuje iba na tých, čo už ležia polomŕtvi v špitále. Kolegyni, ktorá mala na koronavirus vážne podozrenie, pretože prišla z Talianska a mala všetky príznaky, minulú nedeľu dokonca doporučili, že týždeň v karanténe jej bohato stačil. Vraj nech sa kľudne vráti do bežného života a pomôže v posilňovaní skupinovej imunity. Okrem zomierajúcich a ťažko chorých testujú na koronavírus už len rôzne celebrity a športovcov, bez ohľadu na to, či majú koronavírové príznaky alebo nie. Tí potom na Twittere a Instagrame denne fanúšikov uisťujú, že sú v pohode, a že byť na koronavírus pozitívny, nie je koniec sveta. Hlavne si zachovať pozitívne myslenie. Jedno takéto trdlo dokonca ďakuje manželke, že ho nenechala samého, dobrovoľne sa s ním do izolačky zavrela a koronavírus tak vlastným pričinením chytila. A vraj nech sa každý zariadi, ako považuje za vhodné... Doporučenia hygienikov sú im šuma fuk. Celebritná manželka potom o svojom pozitívnom teste promptne poskytla na diaľku rozhovor Oprah Winfrey, kde se pochválila, ako veľmi ju manžel miluje a v karanténe jej na ukulele hrá a spieva milostné serenády. Určitá časť ľudí na takúto osvetu reaguje štýlom, že kde by sa dal koronavírus splašiť, lebo sa plánujú čo najskôr nakaziť a následne rýchlo vyliečiť. A že by takto aspoň mali náskok, než zdravotníctvo úplne zkolabuje. 

Boris Johnson, ktorého na funkciu premiéra pripravila kariéra príležitostného nedeľného komentátora v bulvárnej tlači, namiesto informácií o vládnom programe a opatreniach k pandémii, púšťa do éteru vtipy a bonmoty. Napríklad o tom, že on si teda ruku potrasie v nemocnici s každým. Koronavírus prirovnáva k mexickému sombreru, ktoré on chmatne pod krk a riadne s ním zatočí alebo vrchol jeho klobúčika zadupe do zeme. Pomáha mu pri tom jeho otec. Ten médiá informuje, že on sa ani vo svojich 79-tych rokoch nejakého vírusu nebojí a že ho pred cestou do baru nezastaví ani obrnený transportér.

Bude z Londýna za pár dní čínsky Wu-chan? Začnú Briti šiť rúška? A čo na to Kráľovná Betka?

Pokračovanie nabudúce. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ak nie blackout, tak čo? Aké možnosti má Slovensko poraziť koronavírus

Opatrenia by mali platiť aspoň do Veľkej noci, zhodujú sa odborníci.

Pozrite si, pred ktorými nemocnicami pribudnú odberné stany

Pred každou nemocnicou zatiaľ nebudú.


Už ste čítali?